Život Prešova
online
online
V pravoslávnej cirkvi veriaci začnú sláviť Vianoce 6. januára
02.01.2012 Celý región
Bratislava 2. januára (TASR) - Značná časť kresťanov má už slávenie vianočných sviatkov za sebou, ale pre pravoslávnych veriacich na Slovensku a v iných krajinách, v ktorých sa riadia juliánskym kalendárom, sa tieto významné sviatky začínajú v piatok 6. januára. V týchto dňoch v cirkvi vrcholí 40-dňové obdobie pôstu pred Vianocami, ktoré sa skončí 7. januára.
\"Hlavnou myšlienkou Vianoc je, že Boh sa stal človekom preto, aby sa človek mohol stať podobným Bohu na základe jeho milosti. Isus Christos nám ukázal správnu cestu, ktorou máme kráčať,\" pripomína pravoslávny kňaz Jozef Haverčák, duchovný správca pravoslávnej cirkevnej obce Bratislava.
V predvečer Roždestva Isusa Christosa - Narodenia Ježiša Krista, teda 6. januára, sa obvykle koná v pravoslávnych chrámoch predpoludním svätá liturgia a večer sú bohoslužby známe ako Veľké povečerie. V bratislavskom chráme sv. Mikuláša (pod hradom) sa pravoslávni veriaci schádzajú už o 17.00 h vzhľadom na to, že mnohí prichádzajú zo vzdialenejších častí mesta alebo jeho okolia.
Štedrá večera pravoslávnych pozostáva z pôstnej kapustnice bez klobásy a iných pôstnych jedál. Tradície sú v jednotlivých oblastiach krajiny rôzne. V niektorých rodinách pripravujú 12 jedál, čo je symbolom 12 apoštolov, v iných 9 jedál. Večeria sa pri zapálenej sviečke a na stole obvykle nechýbajú chlieb, cesnak, med, pirohy s kapustou, strukoviny. Pravoslávni nejedávajú na Štedrý večer rybu, nakoľko pôst sa v cirkvi končí až 7. januára na sviatok Narodenia Isusa Christosa.
Po tomto sviatku nasleduje sviatok presvätej Bohorodičky a spomienka na prvomučeníka sv. Štefana.
Pravoslávni v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku či Gruzínsku a iných krajinách.
Gregoriánsky kalendár používajú pravoslávne cirkvi Istanbulu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev, ktoré už oslávili Vianoce v dňoch 24. a 25. decembra.
\"Hlavnou myšlienkou Vianoc je, že Boh sa stal človekom preto, aby sa človek mohol stať podobným Bohu na základe jeho milosti. Isus Christos nám ukázal správnu cestu, ktorou máme kráčať,\" pripomína pravoslávny kňaz Jozef Haverčák, duchovný správca pravoslávnej cirkevnej obce Bratislava.
V predvečer Roždestva Isusa Christosa - Narodenia Ježiša Krista, teda 6. januára, sa obvykle koná v pravoslávnych chrámoch predpoludním svätá liturgia a večer sú bohoslužby známe ako Veľké povečerie. V bratislavskom chráme sv. Mikuláša (pod hradom) sa pravoslávni veriaci schádzajú už o 17.00 h vzhľadom na to, že mnohí prichádzajú zo vzdialenejších častí mesta alebo jeho okolia.
Štedrá večera pravoslávnych pozostáva z pôstnej kapustnice bez klobásy a iných pôstnych jedál. Tradície sú v jednotlivých oblastiach krajiny rôzne. V niektorých rodinách pripravujú 12 jedál, čo je symbolom 12 apoštolov, v iných 9 jedál. Večeria sa pri zapálenej sviečke a na stole obvykle nechýbajú chlieb, cesnak, med, pirohy s kapustou, strukoviny. Pravoslávni nejedávajú na Štedrý večer rybu, nakoľko pôst sa v cirkvi končí až 7. januára na sviatok Narodenia Isusa Christosa.
Po tomto sviatku nasleduje sviatok presvätej Bohorodičky a spomienka na prvomučeníka sv. Štefana.
Pravoslávni v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku či Gruzínsku a iných krajinách.
Gregoriánsky kalendár používajú pravoslávne cirkvi Istanbulu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev, ktoré už oslávili Vianoce v dňoch 24. a 25. decembra.
0
www.ZIVOTPO.sk
